Kyslé dažde
Kyslé dažde vznikajú, spaľovaním fosílnych palív, kedy sa do ovydušia dostávajú oxidy dusíka a síry a vo vyšších vrstvách atmosféry zreagujú s vodnou parou na kyseliny.
Ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Rastlinám poškodzujú korene aj listy. Majú vplyv aj na stavby, rozožierajú fasády domov, poškodzujú ich a následne zničia.
Taktiež poškodzujú pôdu, zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov. Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Znečistenie kyslými dažďami spôsobuje dýchacie problémy. V USA spôsobia 50 000 úmrtí ročne.
Smog, pôvodca kyslých dažďov, ženie vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. prenášajú kontamináciu ľahko a rýchlo zo zdroja znečistenia do oblastí, kde emisie nie sú.
Ako im zabrániť:
Zabrániť sa im dnes už nedá, ale možno ich znížiť a to znížením exhalátov a výfukových plynov ( jazdiť menej autom).
Prvé kyslé dažde:
Prvý raz upozornil na kyslé dažde anglický chemik Smith v roku 1852 v okolí Manchestra v súvislosti so zadymeným prostredím. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967. Kedysi kyslé dažde spôsobovali sopky, močiare a planktón v oceánoch.